Corsu

  Sustantivu

rimprovaru s. m. (o rimproveru)

  Prununzia

  • [rimprovaru]
  • IPA: /rimˈprowaru/

  Sillabazione

rim | pro | va | ru

 Etimulugia

Issu sustantivu corsu vene da u latinu "re improperum".

  Parolle currelate

scola

  Traduzzione