rimproveru
Corsu
Sustantivu
rimproveru s. m. cism. (o rimprovaru)
Prununzia
- [rimproveru]
- IPA: /rimˈprowɛru/
Sillabazione
rim | pro | ve | ru
Etimulugia
Issu sustantivu corsu vene da u latinu "re improperum".
Parolle currelate
Traduzzione
|
|
rimproveru s. m. cism. (o rimprovaru)
rim | pro | ve | ru
Issu sustantivu corsu vene da u latinu "re improperum".
|
|